Primárne bolesti hlavy môžeme nazvať aj funkčné. Nemajú známu príčinu, nevie sa určiť z čoho vznikajú. Bolesť hlavy je vlastne aj ich hlavným symptómom. Klasifikujeme ich popisne podľa prejavov a nie príčiny. Patria sem tri základne skupiny bolestí:

  • migréna,
  • tenzné bolesti hlavy
  • cluster headache a ďalšie trigeminové autonómne bolesti hlavy.

Migréna

Migréna je chronická neurovaskulárna porucha charakterizovaná opakujúcou sa bolesťou hlavy. Bolesť sa najčastejšie lokalizuje na jednu polovicu hlavy- hemikrania s obvyklým trvaním 4-72 hodín. Sprevádzaná býva jedným alebo kombináciou viacerých príznakov ako nauzea, zvracanie, fotofóbia a fonofóbia.

Priebeh migrenózneho záchvatu

  1. Prodromálná fáza
    Objavuje sa len u niektorých pacientov a nastáva niekoľko hodín až deň pred záchvatom. Prodromálna fáza je stav s poruchami nálady či už vo forme eufórie alebo depresie, nechutenstvom, podráždenosťou, poklesom koncentrácie a v občasných prípadoch častejším močením.
  2. Fáza aury
    Vyvíja sa v priebehu niekoľkých minút s trvaním približne 5- 60 minút. Pociťuje ju taktiež len časť pacientov a môže byť zraková, senzitívna, senzorická, motorická alebo zmiešaná. Vizuálna aura vo forme rôznych porúch zorného poľa, ako hmlistého bodu, negatívnych skotómov, fotopsie- zrakové halucinácie (záblesky, svetlá a iskry) a ďalších. Menej časté sú senzitívne príznaky ako brnenie či mravčenie až necitlivosť a fatické poruchy (dysartria, dysfágia a pod.).
  3. Fáza bolesti
    Ide o bolesť pulzujúcu, ostrú a nepríjemnú, ktoré sa znásobuje fyzickou námahou. Často narastá na intenzite a vo svojej rozvinutej fázy býva veľmi silná. Zo sprievodných príznakov je najčastejšie vnímaná nevoľnosť a zvracanie, nechutenstvo, fonofóbia, fotofóbia a osmofóbia. Neliečená migréna zvyčajne trvá 4-72 hodín a potom spontánne odznie.
  4. Postdromálna fáza
    Nastáva po odznení bolesti. Pretrváva však pocit únavy, postihnutý sa cíti vyčerpaný a nie je schopný bežných denných aktivít ešte niekoľko hodín

Diagnostika

Migrénu nie je možné diagnostikovať pomocou zobrazovacích metód. Najdôležitejšia je anamnéza a klinický obraz- ako sa bolesť prejavuje. Anamnéza sa zameriava najmä rodinnú a osobnú, zaujímajú nás návyky, spúšťače, alergie, ktoré by mohli bolesť hlavy vyvolať. Dôležité informácie sú aj o období prvého ataku, frekvencii a charaktere atakov, do ktorej zaraďujeme intenzitu, lokalizáciu a popis bolesti či prítomnosť aury a prodrómov. V rámci farmakologickej anamnézy zisťujeme históriu liečby a jej účinnosť. U žien hrá veľkú rolu gynekologická anamnéza. Bolesť hlavy je často spojená s menštruačným cyklom kedy dochádza k nárastu záchvatov. Veľký vplyv na bolesť hlavy má aj užívanie hormonálnej antikoncepcie. Dôležitá informácia je pre nás aj výskyt migrény v gravidite.

Tenzné bolesti hlavy

Tenzné bolesti hlavy, sú najbežnejšou formou bolesti hlavy. Intenzita bolesti kolíše a môže sa pohybovať od príležitostných miernych bolesti, až po každodenné ťažkosti.
Najčastejší výskyt je vo veku 20-50 rokov, prevažne u žien. Bolesť sa pohybuje v rozmedzí od 30 minút do 7 dní a nástup je väčšinou postupný. Najčastejšie je bolesť opisovaná ako bilaterálna- obojstranná, charakteru „pásky okolo hlavy“ alebo čiapky, ktorá je najvýraznejšia v okcipitálnej oblasti. Tenznú bolesť hlavy charakterizuje aj pocit tlaku, precitlivenosti vo vlasovej časti a stuhnutosť šijových a trapézových svalov. Bolesť je zvyčajne mierna až stredná a nezhoršuje sa pri fyzickej aktivite. Tenzná bolesť hlavy nebýva sprevádzaná nevoľnosťou alebo vracaním. Ojedinele sa vyskytuje senzitivita na svetlo alebo zvuk, nebývajú však prítomné spoločne počas jedného časového obdobia.

Čo všetko prispieva k vytvoreniu tenznej bolesti hlavy?

Vznik tenzných bolestí hlavy je multifaktorálny. Zahrňujú sa do neho psychosomatické ťažkosti, stres, psychické zaťaženie vo vyššej miere. Preťažovanie svalov v oblasti záhlavia, šije, hlavy, žuvacích svalov ale aj okolitých štruktúr krku a ramien.
V rámci diagnostiky tenznej bolesti hlavy sa tak ako u migrén pomocou anamnézy zameriava na rodinnú a osobnú anamnézu, skúmajú sa symptómy, vyvolávajúce faktory, pracovné zaťaženie, stresové faktory, životospráva, ktoré majú priamy vplyv na vznik tohto typu bolesti hlavy. Z pohľadu fyzioterapie sa vyšetruje napätie svalov ako napr. m. trapezius, okcipitálnych svaloch, v m. temporalis, rhomboideus a masseter a iné.